PREHLIADKA ZÁMKU A JASKYNE
Prvá miestnosť
Nachádzame sa v prvej miestnosti, v priestore Rentmajstrovského krídla hradu, ktoré vzniklo približne v polovici 17. storočia. K hradnému múru z 15.storočia bola pristavaná obytná časť. Túto prestavbu začal uhorský palatín Pavol Pálfi (1590 - 1653), ktorý získal Bojnické panstvo do dedičnej držby pre seba a svojich potomkov ako prvý z rodu. Jeho zámerom pri tejto prestavbe bolo zväčšiť obytné priestory hradu. Nachádzalo sa tu administratívne centrum panstva. Pálfiovci v období novoveku patrili k najvýznamnejším šľachtickým rodom v Uhorsku. Svoj pôvod odvodzovali od rodu Bakóc, od ktorého prevzali aj erb s jeleňom a zlomeným kolesom. Dedičný grófsky titul pre svoj rod získal významný vojvodca a protiturecký bojovník Mikuláš II. Pálfi. Viacero príslušníkov rodu zastávalo najvyššie uhorské politické alebo vojenské funkcie (ako palatín, kancelár, maršal, generál jazdectva).
Pavla Pálfiho a jeho manželku Františku Khuenovú (*? - 1672) môžete vidieť na portrétoch pri vstupných dverách. Oproti vidíte obraz cisárskeho maršala Jána V. Bernarda Štefana Pálfiho (1663 - 1751), neskoršieho uhorského palatína a radcu Márie Terézie. Pod portrétom maršala Jána V. Pálfiho sa nachádza talianska renesančná zásuvková komoda zo 16. storočia. Je to najstarší kus nábytku v našich zbierkach.
Za vami môžete vidieť Jána Pálfiho (1829-1908), najznámejšieho šľachtického majiteľa hradu a zámku Bojnice. Autorom portrétu je Francesco Desilvestri. Ide o kópiu portrétu Jána Pálfiho podľa originálu od Václava Brožíka z roku 1891.
Na originálnej maľbe z roku 1891 je Ján Pálfi zobrazený v celej postave. Portrétovaný je v uhorskom šľachtickom odeve. Predpokladáme, že Ján Pálfi bol v podobnom oblečení aj pochovaný. Brožíkova signatúra je umiestnená vľavo dole, na tom istom mieste je uvedený aj rok vzniku. Originál obrazu bol pôvodne na Bojnickom zámku, v súčasnosti je jeho umiestnenie neznáme.
Krajina so zámkom, ateliér Hermana Burghartha, olej, plátno, 19. storočie
Medzi hodinami, môžete vidieť obraz Bojnický zámok od Alexandra Brodszkého z roku 1856. Olejomaľba na plátne zachytáva bojnický hrad pred romantizujúcou prestavbou, ktorá začala v roku 1889 a skončila v roku 1910. Architektúru hradu, ktorú môžeme vidieť v súčasnosti, prezentuje od poslednej prestavby prevažne neogotický sloh z obdobia historizmu 19. storočia a z veľmi malej časti barokový sloh.
Najznámejší a posledný šľachtický majiteľ hradu gróf Ján Pálfi obdivoval umenie a architektúru. Nechal prestavať svoj spustnutý barokový hrad na čarokrásny zámok v duchu hesla: „Ad memoriam gloriae antiquae” – Na pamiatku zašlej slávy. Aby sme boli presnejší, išlo o pamiatku zašlej slávy a návrat k zanikajúcej minulosti, v dobe končiaceho feudalizmu, rozvíjajúcej sa industrializácie a nástupu novej šľachty. Stará šľachta strácala svoje privilégiá a musela sa prispôsobiť množstvu zmien, ktoré sa odohrávali v spoločnosti.
Ján Pálfi zo svojich mnohých zahraničných ciest čerpal inšpirácie na prestavbu Bojnického zámku. V obľube mal hrady v Tirolsku, taliansku renesančnú architektúru a tiež hrady vo Francúzsku. Gróf mal vycibrený estetický vkus, no otázka autenticity nebola pre neho nijako zvlášť dôležitá. Ak niekde nemohol umiestniť originál, nechal jednoducho vyrobiť kópiu. Na jednotlivých častiach staršieho hradu, prevažne zo 16. až 17. storočia vystaval Pálfi svoju ideu romantizmu. V záujme estetických hodnôt dal niektoré pre neho nevzhľadné staré časti hradu odstrániť a nahradil ich novými. Architekt zámku Jozef Hubert bol len nástrojom v rukách svojho objednávateľa, ktorý Bojnický zámok poskladal do jedného harmonického celku.
